Tento problém som mal aj ja. Okolo deviateho levelu v D&D 3.x nastal zlom, keď s som mal extrémne veľký problém vymýšľať zápletky z tohto sveta, pretože z postáv sa stali hrdinovia popierajúci rozumné fyzikálne zákony sveta (+12 do Jumpu). Jasné, že sú ľudia, čo im to vyhovuje, ale mne to prekážalo v tvorbe dobrodružstiev, keď som nemohol na každý roh postaviť rovnakolevelného hrdinu.
Detto to zvádzalo k riešeniam, o ktorých hovorí Sirien: kde na prvej úrovni hrdinu zabila mačka a od piatej úrovne firebally lietali a od istého momentu dedinčania neboli žiadny problém ("tie stráže sú level 3, poďme do nich").
Mne sa zdá, že ten nárast moci bol v AD&D oveľa pomalší -- síce wizardi mali megakúzla, ale:
* kumulatívna tabuľka XP spôsobovala, že postup bol extrémne pomalý
* v AD&D dostala postava akurát bonus do THAC0 (útoku), z času na čas bod do nonweapon proficiency (rádovo raz za tri levely si mohla zlepšiť hod o jeden bod) a bod do weapon proficiency (ale tiež rovnako pomalý) a tam sa možnosti zlepšovania končili.
Treťoedičná postava dostávala minimálne dva skilly, plus featy, plus tempo levelovania bolo jednotné na tých 13,3 encounteru a tým pádom to ubiehalo svižnejšie, ale zase aj viac do šialenej moci.