Horor

Témou hororu sa už zaoberalo niekoľko autorov príručiek, komiksov alebo internetových článkov. V tomto článku si vás dovolím navnadiť na hranie hororu, a to prehľadom viacerých žánrov spolu s uvedením špecifických prvkov, ktoré v nich majú svoj hororový potenciál. Pretože horor, ako taký, pre mňa žánrom nie je, je iba príchuťou, ktorá daný žáner uberie určitým smerom.
Napsal sammael

Ak si zadefinujeme horor ako zámer vystrašiť vaše publikum, tak v tomto prípade nemožno hovoriť o určitom konkrétnom žánri. Horor totiž môžete situovať takmer kamkoľvek, či už je to napríklad science fiction, mystery, fantasy, western alebo dokonca aj do romantickej opery.


Prvopočiatky hororu možno vystopovať až do dávnych čias, kedy sa rozprávali prvé povery o strašidlách, starých bohoch a zlých duchoch. To platí i dnes – pamätáte si, aké to je, keď vám niekto rozpráva príbeh o duchoch, ktorých ktosi niekde zazrel? Alebo o niečom strašidelnom, čo sa mu prihodilo a nahnalo mu to poriadny strach? A všetci zaryto počúvate a predstavujete si, aké by to bolo, keby ste sa ocitli v jeho koži? Elementy naháňajúce strach však nemusia byť len nadprirodzené. Už len zmienka o smrti alebo o vlastnom zlyhaní môžu vyvolať na tele studený pot.


Publikum miluje horor, vyhľadáva vzrušenie, túži po tom vyľakať sa. Hráči rolových hier nie sú odlišní, pretože pri interpretácii postáv často vnášajú do hry emócie. Využiť tú najsilnejšiu a najstaršiu emóciu zo všetkých – strach – môže viesť k perfektnému rolovému hraniu.


Žáner

Hrôza môže číhať všade, od pivnice starého domu elfského čarodeja až po vrak vesmírneho plavidla v ďalekej budúcnosti. Ridley Scott vniesol horor do sci-fi žánru tým, ako nechal posádku lode Nostromo napadnúť cudzou xenomorfnou entitou. Jeho film Votrelec odohrávajúci sa v budúcnosti sa tak následne stal priam klasikou horového žánru. Zatiaľ čo Clive Barker často reprezentuje príklad toho, ako priviesť do príbehu romantiky a erotiky hrôzu a krvavé orgie, taký Stephen King vytrhne svojich hrdinov z ich každodennej ordinárnej reality a vrhne ich do situácií tak desivých, že ich to poznačí na celý život.


Nič vám nebráni skrížiť štýl hororu s už existujúcim žánrom. Môžete odohrať príbeh pištoľníkov divokého západu alebo skupinu hrdinov vo svete klasickej fantasy. Aby som vás k tomuto kroku motivoval, na ukážku som pre vás prichystal niekoľko žánrov a popísal výskyt prvkov, ktoré by pri správnom využití mohli vyvolať atmosféru hororu v hre.


Fantasy

Tento žáner poskytuje hostiteľovi hry úžasnú rozmanitosť nápadov a elementov. Takmer čokoľvek vo svete fantasy viete namazať hororom alebo podbiť napätím. No v praxi to má ale jeden háčik, ktorý hrá doslovne proti vám. Svet, v ktorom hráte, nie je skutočným, je len fantáziou samou o sebe. Je neskutočný už vo svojom základe, takže prípadné hororové prvky môžu príliš rýchlo zapadnúť medzi tie fantastické. Po fantasy svete sa pohybuje nespočetné množstvo príšer, od drakov či škretov až po minotaurov a kostlivcov. Keď sa na svet hráči pozerajú ako na výmysel, len veľmi ťažko ich vydesí niečo neskutočné.


Veľké množstvo hráčov uprednostňuje klasické fantasy na štýl majstra Tolkiena. Obľubuje trpaslíkov, elfov, hobitov a majú radosť, keď ich hrdinovia naberajú na moci a sile. Z čoho následne plynie, že mocní hrdinovia sa boja len máločoho. Čo však nehrá do kariet v prípade snaženia sa o atmosféru hororu. Avšak v takomto prípade môžete zaútočiť na ich emócie. Skúste namiesto opisu toho, aká je príšera nebezpečná, opisovať to, ako hrôzostrašne vyzerá. Namiesto dvojmetrového barbara s ohromnou muskulatúrou a mečom väčším než je on sám, im radšej popíšte barbara s očami čiernymi ako noc, ktorý šíri mor a nákazu a jeho koža pomaličky odumiera. Ten strašlivý zápach znáša len zopár za živa sa rozkladajúcich potkanov, ktorí prežúvajú jeho prehnité mäso.


Miesta, na ktoré postavy zavedie príbeh, nemusia byť krásne zdobené siene múdrych elfov. Pokúste sa im popísať mestečko plné hladu a jedovatých výparov olizujúcich špinavú a krvou nasiaknutú ulicu, ktorej múry rúca rozzúrený drak. Nezabúdajte zapájať známe lokality naháňajúce hrôzu, ako napríklad cintoríny, opustené kostoly či kláštory, bažiny a obetné siene.


Iným druhom fantasy, ktorý veľa hráčov obľubuje, je jeho „prízemnejšia“ forma, kde hlavné postavy neoplývajú magickými schopnosťami a hráči hrajú osudy neepických postáv. Hrdinov, ktorých moc a sila nie je ničím výnimočná. Práve takýto druh fantasy žánru je ideálnym zázemím pre navodenie hororovej atmosféry. Príbeh sa môže odohrávať vo svete plnom mágie a mocných bytostí, no hrdinovia musia byť, ako sa vraví, z mäsa a kostí a mali by sa cítiť touto mágiou ohrození.


Historický

Ďalším pomerne často sa vyskytujúcim žánrom, ktorý môže slúžiť ako podklad pre horor, je prepis aktuálnych dejín. Udalosti či éry, ktoré popisujú kroniky. Môže sa jednať aj o fantastiku, no na rozdiel od generických fantasy sa príbeh odohráva na Zemi v pradávnych dobách. Veľa hier, filmov či kníh kríži elementy fantasy s realitou minulosti. Prvky ako mágia, skryté svety či magické predmety a pradávne mocné artefakty sú veci, na ktorých sa dá založiť aj pomerne kvalitný horor. Jednu z úloh v ňom môžu zohrať staré legendy a príbehy, či historické míľniky alebo osoby, ktorých mená sme sa učili na školách. Autori tohto žánru s obľubou vysvetľujú známe udalosti svojim vlastným podaním.


Na rovnakom spôsobe interpretácie dejín môžete aj vy založiť dejovú líniu vlastného hororu, keďže je naozaj z čoho čerpať. Vezmite si napríklad záhady pyramíd starovekého Egypta, mumifikácie faraónov, kliatby zabudnutých bohov. Nazrite do knihy mŕtvych, spojte to s mystikou a odhaľte staré zaprášené zvitky. Využite grécke povesti a báje opisujúce medúzu, chyméru, či uväznenie Minotaura v opustenom labyrinte. S dostatočne ponurým opisom viete z týchto elementov vyťažiť seriózny horor. Nevraviac o rôznych kultoch, keltských druidoch či legendách o duchoch a mágii krvi.


Zavítajte do Transylvánie a oprášte mýtus nemilosrdného kniežaťa, ktorý napichoval svojich nepriateľov na koly a pil ich vlastnú krv, kým bola ešte teplá. Už len známka o čarodejniciach temného stredoveku a všadeprítomnej smrti, hniloby či moru môže poslúžiť k vybudovaniu základov dobrého hororu.


Časy renesancie a gavalierov sú nielenže plné pirátov a hrdlorezov, ale rovnako tak aj rôznych báji o prekliatom zlate, upíroch a čiernej mágii. Bol to vek bádania, moreplavby a nebezpečenstva číhajúceho na každom rohu v prestrojení za opitých námorníkov, zjazvených vandrákov a zmrzačených vagabundov. Tajomstvá Nového sveta, nájdenie hrozby, ktorá bola pre civilizovaný svet záhadou, kmene kanibalov žijúce so svojimi mŕtvymi predkami či vyznávači starých božstiev. Veľký hon na čarodejnice, puritáni s fakľami a rapírmi brodiaci sa zaplaveným priesmykom, štvaná čarodejnica zosielajúca kliatbu krvou vlastného dieťaťa. Tajné vyznávanie satanizmu či zahalený mnísi šepkajúci sväté slová. Dekadentné orgie preslávenej Alžbety Báthoryovej alebo známy Hell Fire klub praktizujúci čiernu mágiu. Možností, ktoré vám renesancia ponúka, je obrovské množstvo a rovnako tak materiálov, z ktorých sa dá čerpať.


Netreba zabúdať na Anglicko za čias kráľovnej Viktórie, pretože toto obdobie bolo často hodnotným zdrojom takéhoto druhu fantasy literatúry. Jedným z archetypov viktoriánskeho hororu boli Doylov profesor Challenger či príbehy zo Strateného sveta, Jack Rozparovač alebo práce Brama Stokera či Roberta Louisa Stevensona. Ako základ vám môžu poslúžiť obrovské sociálne rozdiely medzi políciou, bohatou elitou plnou aristokratických klubov gentlemanov a chudobnou spodinou prežívajúcou zo dňa na deň v tieňoch hmlistých a vlhkých ulíc. Okultizmus a spiritualizmus sú rovnako ideálnym pódiom pre vaše hororové príbehy. Netreba zabúdať na popularitu ópia a halucinácií, ktoré vzbudzoval, na bolesti utišujúce laudanum, na neúnavnú púť britského impéria k technologickému pokroku a na rôzne hry ktoré hrali kluby gentlemanov s takou obľubou a odhodlanosťou. Na špinu, ktorá stekala daždivými ulicami starého Londýna.


Na divokom západe bola smrť na dennom poriadku. Túto tému môžete krížiť ako s krvákom, tak aj s upírmi, vlkolakmi a inými klasickými prvkami hororu, keďže spojenie s nimi veľmi dobre funguje. Indiáni mali svoje rituály, vyznačovali sa divokosťou a neskrotnosťou, čo všetko sú elementy, na ktorých sa dá zakladať. Skúška prežitia v neznámej divočine, osamelý tulák zjazvený životom na tele aj na duši ukrývajúci svoje vlastné tajomstvá. Vychudnutý hrobár zbíjajúci rohy dosák sledujúc podozrivo každého okoloidúceho pištoľníka. Harmonikár sediaci na lavičke neďaleko cintorína hrajúci svojmu obesenému nepriateľovi jeho poslednú melódiu. Opustené zaprášené bane, parník s posádkou nemŕtvych, pískajúce kolesá prichádzajúceho vlaku, ktorý nie je vidieť. Žijúca kostra starého prašivého banditu s klobúkom a kvérom. Klasické mesto duchov alebo lovec duší prichádzajúci na svojom horiacom tátošovi priamo z pekla. Jednoducho, nejeden prvok divokého západu viete zmeniť v seriózny horor, tak ako to kedysi dokázal Joe R. Lansdale so svojimi románmi a poviedkami.


Medzivojnová éra dvadsiatych rokov zrodila velikánov Roberta E. Howarda, H.P. Lovecrafta a Clarka Ashtona Smitha. Povojnové obdobie zúboženej Európy je vynikajúcim podkladom pre „rodokapsový“ horor. A nielen ten. V Spojených štátoch zmenila prohibícia milióny ľudí v kriminálnikov a priviedla k životu nespočetné množstvo navzájom súperiacich syndikátov rozsievajúcich smrť a násilie, ako v mestečkách tak aj v uliciach veľkomiest, najmä Chicaga a New Yorku. Začalo víťazné ťažene archeológie a odhaľovali sa kultúrne pozostatky minulosti v ďalekých končinách. Špiritizmus privádzal ľudí k myšlienkam stretnúť sa so svojimi blízkymi, ktorých stratili počas vojny. Pátralo sa po duchoch, študovala sa mystika a viedli sa rozsiahle konšpirácie ohľadne zamlčovania skutočností.


Návrat starých bohov do nášho sveta, zrúcaniny domov, v ktorých sa v tichosti potulujú mŕtvi, hliadka vojakov, ktorá vedie svoju vojnu v pekle hľadajúc vykúpenie, záhadná infekcia decimujúca archeologickú expedíciu na ďalekom východe, letka talianskych dvojplošníkov – stratených leteckých es – vracajúca sa zo záhrobia, aby zaútočila na nemeckú civilnú vzducholoď. Každopádne, už len v literatúre vyššie spomenutých klasikov je inšpirácie viac než dosť.


Prejdime k ďalšej nesmierne bohatej ére a tou je druhá svetová vojna, obrovská celosvetová katastrofa. Archetypov záporných hrdinov sa tu nájde viac než dosť a mnohí si prídu na svoje pri perfektnej hrozbe, ktorú predstavujú nacisti. Na každom kroku na vás číha nebezpečenstvo a morálna dilema.


Tajné pokusy nacistov na Židoch a uväznených nepriateľoch. Honba za artefaktmi z dávnych čias, vyvolávanie démonov a otváranie pekelných brán, pakty pečatené krvou. Výskum mimozemskej technológie, psychologické odhaľovanie zla, ktoré sa ukrýva v nás. Oživlé jednotky padlých vojakov, upíri prebudení útokom na ich útočisko, prekliati vojaci v bohom zabudnutých lesoch meniaci sa na krvilačné beštie. Popol padajúci z nebies, zjavujúce sa obete vojny, kaštiele nemeckých politikov ukrývajúce rituálne siene a knižnice so zakázanou literatúrou. Tajné, prísne strážené tunely napáchnuté smrťou, v ktorých sa rozliehajú desivé výkriky bolesti a utrpenia. Takto by sme mohli pokračovať ešte veľmi dlho, pretože, ako sme už spomínali, táto téma je jednoducho zlatou žilou nápadov na horor.


Obdobie železnej opony alebo taktiež studenej vojny sa podpísalo do dejín vedeckým pretekom. Rovnako tak neoddeliteľnou konšpiráciou o ukoristenej mimozemskej technológii a utajenom výskume. Horor sa v tejto ére zameriava najmä na vedu a konšpiráciu. Vedci, ktorí vytvoria niečo hrozivé. Mutanti vyšľachtení armádou, radiáciou ožiarení civilisti, votrelci z iných svetov, príšery stvorené jadrovým výskumom pri rozsiahlom experimentovaní. Tieto veci na prvý pohľad môžu zaváňať „béčkovosťou“, no opak je pravdou – táto chladná éra vie splodiť pamätihodný horor.


Súčasnosť

Najčastejšie spájaným žánrom s kultúrou hororu je práve súčasnosť. Tá stojí na sklonku modernej doby a minulosti, čo umožňuje kríženie prízemnej science fiction s historickým žánrom. Hráči majú prístup k technológiám modernej doby, k strelným zbraniam, k rôznym vymoženostiam a informáciám.


No nejeden autor ukázal, že to tvári v tvár desu často neobstojí. A to je bod, na ktorom treba zakladať. Situovať hru do súčasnosti je skvelou voľbou pre tých, ktorým sa nechce vytvárať svoj vlastný fantasy svet alebo študovať historické podklady. Svoje poznatky tak čerpáte zo svojich vlastných znalostí a skúseností alebo nahliadnete do novín, či pozriete niekoľko dokumentov a správ.


V súčasnosti sa dá odohrať takmer akýkoľvek štýl hororu. Konšpiračný, kde treba využiť najsilnejšiu a najstaršiu formu desu a tou je strach z neznáma. Utajené informácie, spoločenstvá o ktorých sa nikde nepíše a nerozpráva, okultisti a vyznávači, malí zelení a šedí mužíci, vládne experimenty, o ktorých nevie ani sám prezident, čierna mágia korumpujúca ľudskú dušu. Dokonca aj gotické monštrá ako upíri či vlkolaci sú stále v trende. Podobne aj paranoja, ktoré bola, a stále je nosným kameňom hororového žánru a nie je na škodu ju zamiešať do akéhokoľvek štýlu hororu odohrávajúceho sa v súčasnosti. Avšak nemala by všetku pozornosť strhnúť na seba. Výnimka je dovolená v prípade, že by ona samotná bola ústrednou témou hry.


Ako som už spomínal, každý z uvedených žánrov možno kombinovať do istej miery so súčasným hororom. Aj prvky fantasy akou je napríklad mágia alebo nadľudské sily. Netreba však zabúdať na to, že ak je hra už v základe vsadená mimo realitu, môže nastať problém s tým, že elementy hororu zaniknú. V tomto prípade sa opakuje pravidlo silných hrdinov, ktorí sa nemajú vďaka svojej moci čoho báť. To však neznamená, že sa prvky fantasy v súčasnosti nedajú použiť, iba vás upozorňujem na to, aby ste s nimi pracovali ostražito.


Ak si využijeme ingrediencie historického žánru, ktoré sa nám môžu do súčasného hororu hodiť, otvorí sa nám pred očami široká paleta nápadov, či už sú to starobylé artefakty, kliatby z dávnych čias, opustené a zabudnuté miesta alebo magické knihy, ktoré na svete vlastní len pár zberateľov. Upíri, ktorí žijú celé stáročia, múmie pradávnych faraónov, duchovia a hrôza z dôb mýtov a legiend. Posolstvá dávnovekov a inkarnácia.


Vedecká fikcia

Rovnako ako pri krížení hororu a fantasy, aj vedecká fikcia môže pôsobiť problematicky. Postavy sú obklopené modernou technológiou, ktorá im môžu dodávať na sile a nebojácnosti. Tento žáner hráčom poskytuje až príliš veľa možností, zatiaľ čo horor im ich veľakrát odoberá.


Východiskom pre hostiteľa má byť to, že výhody žánru postaví hrdinom do role opozície. Počítače a stroje sa môžu vzbúriť a priviesť skazu svojím tvorcom, novoobjavená planéta je domovom dosiaľ nepoznanej formy života, ktorá výskumný tím neprivíta práve pohostinne, opustené vraky lodí či vesmírnych staníc, ktorých posádka záhadne zmizla alebo bola vyvraždená. Nové technológie a výskum môžu viesť k zrodu nových nebezpečných bytostí a desivých monštier. Prvky ako klonovanie, robotizácia, bádanie po nových svetoch, biologické transplantácie, či paranoja z utláčania humanity často poskytujú slušné základy pre vybudovanie atmosféry hororu.


Vezmime si taký kyberpunk, ktorý už vo svojich základoch nesie mestskú dekadenciu a pochmúrne napätie. S hororom má toho nemálo spoločného, obe témy riešia podobné veci ako napríklad zachovávanie si ľudskosti pod silným tlakom, či už emócií alebo technológie. Ak sa na to pozeráme z tohto hľadiska, kyberpunk nie je víziou budúcnosti, ale metaforou prítomnosti. Keď k nemu primiešate horor, mali by ste vyzdvihnúť všetku tú pochmúrnosť, ktorú v sebe ukrýva. Kyberpunk znesie aj gotiku, no netreba to s ňou preháňať, bytosti živiace sa krvou pekne zapadajú do kultúry mesta riadeného pokročilou technológiou. Rovnako sa viete vyhrať aj s krvákom alebo psychologickým hororom, pretože dominancia technológie nad ľudským telom a mysľou je zaujímavá téma.


O niečo príťažlivejšia sa niekomu môže zdať téma o konci sveta, o kataklizme alebo deštrukcii civilizácie. Príbehy odohrávajúce sa po holokauste či apokalypse znejú už len z princípu hrozivo a vyvolávajú husiu kožu samotným názvom. Svet ako ho poznáme, je už len spomienkou tlejúcou v žiare jadrových výbuchov. Stal sa pozostatkom po dopade asteroidu. Alebo ho k zániku priviedla vzbura strojov či smrtiaca nákaza. Na svete nie je jediná bytosť, ktorú by katastrofa nepoznačila, tých pár, čo prežilo, sa snaží vybudovať nový svet, nájsť si v ňom svoje miesto alebo bojuje o holý život v krajine, ktorá už nikdy nebude taká, aká bola predtým. Na hodnote naberajú bežné zdroje súčasnosti akými sú napríklad pitná voda, jedlá strava, lieky, svietidlá, palivo, elektronika, nehovoriac o zbraniach. Mnohokrát sa honba za týmito pokladmi stáva súbojom na život a na smrť.


Aj táto téma môže byť krížená s fantasy žánrom, napríklad taká čierna mágia nielenže prinesie do hry zaujímavý prvok, ale rovnako tak môže stáť za celou katastrofou. Táto téma bola neraz použitá v hororových novelách, komiksoch či filmoch, vezmime si napríklad knihy Ja legenda od Richarda Mathesona, Mesačná krajina od Williama Hopa Hodgsona, komiksy ako Pustatina Antonyho Johnstona alebo Živí, mŕtvi Roberta Kirkmana, filmová séria o živých nemŕtvych Georga A. Romera alebo 28 hodín potom Dannyho Boyla.


Pri tejto téme netreba zabúdať na následky rozpadnutej spoločnosti, na mutácie vyvolané radiáciou či vírusom. Na to, že neexistuje žiadna autorita, ktorá by ľudstvo alebo aspoň to, čo z neho zostalo, obmedzovala. Na to, či stojí za to obetovať život iného, aby prežil ten, čo sa môže viac hodiť. Na pravidlo „silnejší prežije“, ktoré sa stáva jedným z najdôležitejších. A najmä na tak populárnych živých nemŕtvych, ktorí sú s motívom holokaustu často spájaní.


Prenesme svoju pozornosť vyššie, smerom ku hviezdam, do vesmíru, kde váš krik nikto nepočuje. Hostiteľovi hry tento žáner poskytuje viaceré možnosti, pretože mu dáva nekonečný priestor k vytvoreniu vlastnej galaxie plnej desu, záhadných anomálií vzbudzujúcich strach alebo krvilačných či myseľ ovládajúcich votrelcov. Silnou stránkou takéhoto hororu boli vždy ticho a chlad, a tým nemyslím iba samotnú teplotu, ale celkový koncept sterilného prostredia. Pocit samoty, blikajúce svetlá, beztiažový stav a prázdnota. V hre môžete použiť votrelcov, predátorov a mimozemšťanov od výmyslu sveta, parazitov kontrolujúcich emócie, ba dokonca aj živých nemŕtvych.


Zopár slov na záver

Ako ste si všimli, hororové prvky možno objaviť takmer všade. Dúfam preto, že vám tento text pomohol nájsť zopár ukážkových námetov pre vaše budúce herné sedenia, prípadne ste si našli svoj vlastný žáner, v ktorom vám príbehy hrôzy sedia ako ušité. Nezabudnite, že strach je najstaršou a najsilnejšou emóciou a keďže rolová hra je často plná emócií, horor môže slúžiť ako perfektný základ pre sedenie, na ktoré zúčastnení len tak ľahko nezabudnú.


Napsal sammael 17.01.2017
Diskuze k tomuto článku již probíhá, můžete se přidat zde.
Obsahuje 2 příspěvky.
Věděli jste, že...
Na d20.cz můžete mít svůj vlastní blog. Pokud chcete napsat o nečem, co alespoň vzdáleně souvisí s RPG, můžete k tomu využít našeho serveru. Tak proč chodit jinam? >> více <<
Jak se chovat v diskuzích
Přehled pravidel pro ty, kteří k životu pravidla potřebují. Pokud se umíte slušně chovat, číst to nemusíte. >> více <<
Formátování článků
Stručné shrnutí formátovacích značek zdejších článků, diskuzí, blogů a vůbec všeho. Základní životní nutnost. >> více <<
ČAS 0.14415907859802 secREMOTE_IP: 54.234.136.147