Píše:
Postak: Muzu se zeptat proc podle tebe PtA nefunguji u lidi co nemaji nadivano?
Podľa reakcií je vraj oveľa lepšie, ak hráči ovládajú žánrové postupy a ,,klišé" a vedia, ako je štruktúrovaná typická epizóda moderného seriálu. Ale pravidlá sú písané značne príťažlivo i pre začiatočníkov, hoci som ich ešte nehral.
Marí sa mi, že ktosi spomínal, že spočiatku je zložitejšie uchopiť to, že hráč je ten, kto si musí žiadať scény a je často tým, kto naznačuje konflikt v scéne. Hráčka hovorí: ,,V scéne bude Roxy a jej nové priateľky z horných desaťtísíc. Scénu chcem orientovať na charakter postavy. Mojím zámerom je pokúsiť sa na nich urobiť veľký dojem.", čo po diskusii s ostatnými hráčmi skončí ako
Píše:
Takže jej šestnásťročný brat ju nájde v ilegálnom bare s priateľkami, ktorých chce ohúriť? To sa mi celkom páči.
Treba na to trochu praxe a odklon od mentality, že DM nám predhadzuje drámu (,,vyskočil drak! KONFLIKT!") a my ju riešime.
Ďalšía odlišnosť je, že ,,konflikt = scéna", teda že hráč má scénu s konfliktom, ktorý sa vyhodnotí ,,jedným ťahom kariet" (analógia: jedným hodom kockami). Ak sa vyrieši konflikt, scéna sa končí a ide ďalší hráč.
------------------
Inak PtA sme už s Jersonom
rozoberali inde, kde som ho pochopil tak, že svätým grálom je vytváranie príbehu bez ,,zložitých veci", teda listov postáv, pravidiel atď.
Často sa stáva, že čím menej pravidiel a čím širšie hranice pôsobnosti a čím menej zbehlí hráči, tým väčší nábeh na pád do chaotickej frašky.